Sme tu 26 rokov a za ten čas sa u nás striedali rôzne zvieratká. Hneď v prvé leto sme si kúpili koňa a kozu. Ďalšie roky sme skúšali ovce kravy, viac koní, narodilo sa u nás niekoľko teliatok, žriebätok a veľa jahniat a kozliat. Boli roky, keď sme dojili kravy a denne sme mali aj 40 litrov mlieka a robili sme kravské syry a korbáče. V roku 2011 sme začali s chovom pre nás nového plemena oviec (východofrízske), ktoré má vysokú dojivosť, denne sme nadojili vyše 50 litrov ovčieho mlieka, varili sme žinčicu, robili bryndzu a syr. Priebežne k nám chodievali vlci a vždy si nejakú ovečku zobrali. V roku 2018 nám takto zobrali väčšinu stáda :a namiesto lamentovania a som povedala bačovi: “no vidíš, super, aspoň nebudeš musieť dojiť.” A on sa vlastne potešil. Tak sme pochopili, že nás vlci vlastne vyslobodili a táto etapa bačovania končí. Ale tie skúsenosti a zážitky, ktoré sme nabrali, tie sú na nezaplatenie, nikto nám ich nevezme a radi sa o ne s vami podelíme.

Oslovenie Bača a Bačova žena sa však stále u nás používa. Aj sa tak oslovujeme niekedy medzi sebou navzájom a aj kamaráti nás takto volajú. Bača nie je len človek, čo chová ovce. Je to človek, ktorý pozná zákony prírody, ovláda zákonitosti vesmíru a vie ich využiť vo svoj prospech a prospech všetkých ľudí. Bača mal v dedine vždy veľkú úctu a rešpekt, lebo vedel to, čo iní nevedeli. Preto sa ho občas aj ľudia boja, lebo to vyzerá ako keby čaroval. Ale je to prirodzená schopnosť človeka, ktorý žije a pracuje v prírode a má oči a uši otvorené.